The Lord of the Rings: Gollum budí pozornosť už od oznámenia. Na jednej strane som sa tešil, že sa po rokoch konečne dočkáme ďalšej hry zo sveta Pána prsteňov. Na druhej som si kládol prostú otázku. Kto by chcel hrať za Gluma? Reč je totiž o jednej z najnesympatickejších postáv, aké J.R.R. Tolkien vymyslel.
Či už ste čítali knihy lebo videli filmy, verím, že Glum nepatrí k vašim obľúbencom. Nemá žiadnu charakterovú črtu, ktorá by stála za obdiv a jeho vzhľad vzbudzuje všetko, len nie príjemné pocity. Vývojári z Daedalic Entertainment si však napriek tomu povedali, že urobiť z Gluma hlavného hrdinu novej hry je dobrý nápad.
Síce som mal na to svoj názor, ale rozhodne som nechcel súdiť knihu podľa obalu. Tak trochu som dúfal, že ma nemecké štúdio príjemne prekvapí a napriek hlavnej postave prinesie zábavnú stealth adventúru. Tento žáner mám totiž veľmi rád a dosť ma mrzí, že v ňom za posledné roky chýbajú kvalitné hry. Bohužiaľ, ani The Lord of the Rings: Gollum to nezmení. Práve naopak.
Doteraz nevyrozprávaná kapitola
Novinka rozpráva príbeh s veľkým potenciálom. Berie si totiž základ vytvorený J.R.R. Tolkienom a pridáva doteraz nevyrozprávanú kapitolu, o ktorej veľa nevieme z kníh ani filmov. Dej sa odohráva asi 60 rokov po tom, čo Bilbo Bublík ukradol Glumovi Prsteň moci a ten sa ho rozhodol vystopovať.
Medzitým ho však zajali ohyzdi, ktorí ho mučili v temnej veži s cieľom zistiť, kam sa Prsteň vlastne podel. Svoj príbeh bude Glum rozprávať samotnému Gandalfovi, ktorý ho vypočúva v jeho cele. Z príbehu by som nerád prezrádzal niečo ďalšie a treba uznať, že námet ako taký pôsobí zaujímavo.
Fanúšikom Stredozeme chce ponúknuť niečo nové a zobrať nás na miesta, kde sme doteraz neboli. Bohužiaľ sa to deje v koži nie práve sympatického hrdinu a ani samotné podanie príbehu nie je žiadne terno. Dalo by sa povedať, že zápletka je podaná nezaujímavo a celú ju poctivo sledovať nezvládnu zrejme ani skutočne skalní fanúšikovia.
Navyše si nie som istý, či by im príbeh vo výsledku niečo dal. Vývojári z Daedalic Entertainment podľa mňa totiž nezvládli využiť Tolkienov základ. A už vôbec ho neobohatili niečím zaujímavým. Námet, ktorý mal potenciál sa tak veľmi rýchlo premenil na zabudnuteľný sled udalostí.
Horúci finalista na najškaredší titul roka 2023
Skôr, než zistíte, že dej nie je to pravé orechové, vás The Lord of the Rings: Gollum doslova prefacká naozaj škaredou grafikou. Hral som síce na PS5, ale miestami som si pripadal ako v časoch PlayStation 2. Možno práve vtedy, asi pred dvadsiatimi rokmi, keď kiná brázdila záverečná časť Jacksonovej trilógie, by Gollumov vizuál za niečo stál.
Dnes vás však odrovná po všetkých smeroch. A len pripomínam, že sa tu bavíme o hre za 60 eur. Čakať môžete textúry v nízkom rozlíšení, prelínanie objektov a biedne animácie. Lepšie na tom nie sú ani modely postáv, ktoré by aspoň k priemeru potrebovali násobne viac detailov. Často tu navyše narazíte aj na rôzne grafické a technické chyby.
Na nervy mi brnkali záseky postavy, neviditeľná stena alebo nemožnosť vykonať akciu, ktorá ma mala posunúť vpred. PS5 ponúka The Lord of the Rings: Gollum v troch grafických režimoch. Natívne je nastavený režim výkonu so 4K rozlíšením a 60 fps. Po ňom si môžete zvoliť možnosť kvality, ktorá chce ponúknuť najlepší vizuál.
Reálne však tento režim akurát zhorší snímkovanie, ale kvalitnejšiu grafiku v ňom budete hľadať márne. Treťou možnosťou je režim kvality s ray-tracingom, kde sem tam uvidíte nejaký odlesk navyše, ale dostanete viditeľne nižšie rozlíšenie. K tomu sa pridáva rapídne zhoršené snímkovanie, ktoré podľa mňa občas klesne aj pod hranicu 30 fps. Vzhľadom na otrasný vizuál hry a výkon konzoly PS5 je to naozaj zlá bilancia.
Veľmi rýchlo tak zistíte, že tých pár odleskov vám za to nestojí a vrátite sa k režimu výkonu. V ňom síce The Lord of the Rings: Gollum stále vyzerá zle, ale po stránke snímkovania sa hrá najlepšie. Keď sa nad tým zamyslím, tak jedinou svetlou stránkou je zvuk, konkrétne podarený orchestrálny soundtrack a celkom slušný dabing.
Plošinovka z doby minulej
So zastaralou grafikou najlepšie ladí rovnako zastaralá hrateľnosť. Povedali si vývojári a tak sa zrodil The Lord of the Rings: Gollum. Po tejto stránke nám štúdio Daedalic sľubuje stealth adventúru, ale ani to nie je tak celkom pravda. Pasáží, kedy sa treba zakrádať tu totiž nie je veľa.
A keď už prídu, narážajú na niekoľko problémov. Jednak ich dosť obmedzuje striktná linearita, ktorá vám nedáva žiadne možnosti taktizovania. Musíte sa vždy vydať len po vyžadovanej ceste a vždy je len jedna. Stealth mechaniky sú navyše ohlodané na minimum a nepomáha tomu ani naozaj biedna umelá inteligencia, ktorá je niekde na úrovni sektárov v Redfall (recenzia).
Väčšinou sa treba len ukrývať v kríkoch či odlákať nepriateľov hodením kameňa. Prípadne tých slabšie ozbrojených môžete aj zozadu zlikvidovať. Ide však skôr o niečo, čo je na druhej alebo aj tretej koľaji. Väčšinu času hrania totiž tvorí pomerne zastaralý platforming. Ovládanie je dosť tuhé, občas neviete kam máte skočiť a celé to kazí aj zlá kamera.
Dojem zo skákania miestami pôsobí tak, ako keby vývojári opisovali od vyspelejších hier, ale úplne zabudli na základnú logiku. Zapracovali tak napríklad to, že Glum pred skokom na ďalšiu plošinu ukáže rukou.
Toto gesto poznáme napríklad z Uncharted: Legacy of Thieves Collection (recenzia). Viete, že keď Nathan natiahne ruku, môžete bezpečne skočiť. Keď naopak ruku natiahne Glum, nikdy neviete, či sa skok podarí alebo znamená game over. A celé to môže sťažiť aj zvláštny systém ukladania.
Problém je v tom, že The Lord of the Rings: Gollum sa ukladá skoro každú chvíľu. Dokonca aj v momentoch, kedy sa to vôbec nehodí. Napríklad v prípade, že padáte alebo vás nepriateľ odhalí a tesne predtým, než vás chytí sa hra uloží.
Vy tak nemáte na výber a buď sa vám z toho nejakým spôsobom podarí vykľučkovať, alebo vás čaká reštart celej kapitoly. Chytenie nepriateľom totiž automaticky znamená smrť. Čo je trochu škoda. Hodila by sa tu aspoň nejaká záchranná možnosť.
Aj keď je jasné, že Glum nie je postava zrodená na priamy boj. Ale aj taká Amicia v A Plague Tale: Requiem (recenzia) bola v porovnaní s rytiermi len krehké žieňa. Autori však pomerne elegantne vyriešili jej chytenie tým, že sa vedela vyšmyknúť alebo úderom nepriateľa rozptýliť. Glum nič také nezvládne.
Napriek tomu však má jeden vydarený prvok a tým je jeho rozdvojená osobnosť. Často tak budete vidieť dialógy medzi jeho temným a nevinným ja, ktoré sú dosť vydarené. Navyše vám dávajú aj možnosť voľby a odpovedať za Gluma či Smeagola. Výsledok má potom priamy vplyv na dej, čo je jedno z mála pozitív celej hry.
Výhody:
-
Glumova rozdvojená osobnosť s možnosťou voľby v dialógoch
-
podarený orchestrálny soundtrack
-
slušný dabing
Nevýhody:
-
námet s trestuhodne nevyužitým potenciálom
-
otrasný vizuál
-
zastaralá hrateľnosť
-
prakticky zbytočné grafické režimy (PS5)
-
stealth mechaniky ohlodané na kosť
-
biedna umelá inteligencia
-
bugy a iné technické chyby
-
kostrbatý platforming
-
totálne nezaslúžená cenovka
Hodnotenie: 2/10
Cena: 49,99 eur (PC), 59,99 eur konzoly
Platformy: PC, PS4, PS5, Xbox One, Xbox Series X/s
Záver
The Lord of the Rings: Gollum je rana päsťou do tváre všetkým fanúšikom Stredozeme aj dobrých hier. Štúdio Daedalic Entertainment si zaň pýta cenovku na úrovni dnešných AAA titulov, ktorým však nesiaha ani po členky. Nesympatický hlavný hrdina sa totiž zasekol niekde v roku, kedy kiná brázdil záverečný diel trilógie Petra Jacksona.
Tomu zodpovedá otrasný vizuál a zastaralá hrateľnosť, ktorá pripomína staré plošinovky z dôb minulých. Nepríjemným bonusom sú ohlodané stealth mechaniky na čele s biednou AI, obalené v kabáte bugov a iných technických chýb. Novinku tak bohužiaľ nemôžem odporúčať ani skalným fanúšikom Pána prsteňov. Trestuhodne nevyužitý námet s nezaujímavo podaným dejom by im okrem trpkej pachuti na jazyku totiž nedal vôbec nič.
Diskusia k článku: