Predstavte si spojenie hardcore obťažnosti Dark Souls a hororového vesmíru Dead Space. Ak milujete sci-fi a náročné hry typu Elden Ring (recenzia), takýto mix by vám mohol bravúrne brnknúť po strune, resp. po ovládači.
To isté si povedali aj vývojári z brazílskeho Massive Work Studio, ktoré vzniklo v roku 2016. Dnes recenzovaný Dolmen mal byť ich prelomový titul, na ktorom tvrdo pracovalo dlhých 5 rokov asi dvadsať vývojárov.
Tím bol v tomto prípade skromný a bolo by nefér novinku porovnávať s AAA kráľmi žánru. Hýbeme sa tu niekde na úrovni dvoch áčok a Dolmen by mohol súperiť s hrami ako Hellpoint, The Surge či Mortal Shell.
Podobných Dark Souls odnoží tu dnes máme pomerne dosť. Len málo z nich však dokázalo známu formulku premeniť na úspech. Dolmen napriek tomu neskrýval ambície a chcel priniesť náročnú akčnú RPG, ktorú budú fanúšikovia žánru milovať.
Otázkou je, mohol by Dolmen s mixom minimálne dvoch známych a kvalitných hier niečo pokaziť? Nuž, odpoveď možno ukrýva príslovie o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Peklom je v tomto prípade nehostinná planéta Revion Prime. Je to miesto, ktoré vás víta podobne ako Atropos v Returnal (recenzia). Aj napriek tomu ste sa tam vydali dobrovoľne s cieľom získať vzorky kryštálov, ktoré sú také dôležité, že ich názov nesie samotná hra.
Dokážu totiž pracovať s rôznymi realitami, čo by v konečnom dôsledku mohlo priniesť revolúciu počas skúmania vesmíru. Asi netreba dodávať, že Revion Prime vám kryštál Dolmen ani jeho úlomky nevydá len tak.
A práve v momente, keď zistíte, že temnú planétu obývajú krvilačné kreatúry začína váš boj o život. Dolmen po príbehovej stránke síce začína slušne, má lákavé zasadenie a úvodná prestrihová scéna dokáže celkom navnadiť.
Z očakávania však veľmi rýchlo vytriezviete a celé to sklzne do nudnej rutiny rozprávanej skrz priemerné rozhovory. V momente, keď zlyháva príbeh sa hra musí spoľahnúť na kvalitnú hrateľnosť, vďaka ktorej vás pri obrazovke udrží slušné hodiny.
Skvelým príkladom je v tomto smere Forgive Me Father (recenzia). Dolmen však ani v tomto prípade bohužiaľ nehviezdi. Ponúka sci-fi akčnú RPG z pohľadu prvej osoby, ktorá začína klasickým editorom postavy.
Pochváliť musím výber z tried postav, kde každá má svoje špecifické vlastnosti. Inak má však editor celkom skromné možnosti. Okrem pohlavia, nastavenia mena a úpravy farieb vášho obleku neponúka vlastne nič. Na druhej strane aspoň nezdržiava a veľmi rýchlo tak môžete vstúpiť do samotnej hry.
Vo svete Revion Prime platia staré známe pravidlá orientované na silný a slabý úder, obranu a správne načasovanie útokov. Toto kombo hráči Souls žánru veľmi dobre poznajú a vedia, že stojí na veľmi presnom a dokonale vyladenom ovládaní.
Toho sa však v Dolemn bohužiaľ nedočkáte. Pohyb hlavného hrdinu je strnulý, ťažkopádny, pomalý a často nereaguje práve tak, ako by mal. Výsledkom toho je nástup frustrácie už krátko po začiatku hry.
Samotná obťažnosť je tu totiž sakramentsky nevyvážená a Revion Prime vám nič nedaruje už pri prvých krokoch. Problémy nastávajú prakticky hneď aj pri bežných protivníkoch, ktorých tvorí vesmírna háveď a kreatúry.
Celkovo tu narazíte na niekoľko druhov vražednej fauny, ktorej paleta vás do konca nebude nudiť. Úplne vystačí na tých cca 15 hodín, ktoré vám Dolmen zaberie a dĺžku hodnotím pozitívne.
V úvode hry stretnete niečo ako pavúky s nepredvídateľným pohybom. Jedného či dvoch síce zlikvidujete celkom ľahko, ale keď sa ich na vás vyrojí viac, pripravte sa na problémy. A to sme stále len pri základom type nepriateľov.
O to viac vás budú bolieť súboje s bosmi, ktorí vás dokonca môžu sem tam nepríjemne zasiahnuť aj cez prekážky. To zamrzí hlavne fakt šikovných hráčov, ktorým tu vývojári nedotiahnutým ovládaním hádžu pod nohy slušné polená.
Nepomáha tomu ani prítomnosť streľby, ktorá nabáda na likvidáciu protivníkov z diaľky. Niečo málo zo života im síce uberiete, ale munície tu nie je veľa. Po krátkej kanonáde tak zistíte, že vám zostáva iba klasické ručné stručné vybavovanie si účtov.
Počas neho budete musieť myslieť na ukazovateľ zdravia a výdrž, ktorá vám pri rozdávaní úderov prirodzene klesá. Sviežim nápadom je v tomto smere premena energie, ktorú umožňuje váš oblek.
Vidíte ju na treťom ukazovateli v podobe batérie. Jej energiu budete využívať počas streľby, ale aj pri dobíjaní zdravia. S tým súvisí zbieranie energetických článkov, ktoré vám potom umožnia manipuláciu s energiou vo vašom obleku.
Budete tak musieť taktizovať, či chcete uschovanú energiu využiť na streľbu alebo na doplnenie zdravia. Tento nápad je zaujímavým spestrením klasických Souls mechaník. Tie tu spoznáte nielen v súbojoch, ale aj v momente, kedy zomriete.
Náročnosť hry je, ako som spomínal, dosť vysoká, takže vás tu obrazovka smrti bude stretávať pomerne často. Na mieste, kde zomriete sa vždy vytvorí akýsi hologram, ktorý potom treba zobrať, aby ste opäť získali energiu, o ktorú smrťou prichádzate.
Podobným systém ste mohli vidieť aj v iných Souls hrách, kde sa vám na mieste smrti obnoví energia či stratené XP. V Dolmen sa zároveň obnovia aj všetci nepriatelia, ktorých budete musieť na ceste za hologramom poraziť opäť.
Aj toto je miestami v súvislosti s nepresným ovládaním dosť frustrujúce. No a keď sa k tomu pridá aj nie práve ideálne rozmiestnenie úložných bodov, Dolmen nie je nič pre slabšie povahy.
Ak sa vám však v hre napriek týmto neduhom bude dariť, po porážke nepriateľov nasleduje žatva. Vypadne z nich energia či rôzne elementy, ktoré vám umožnia zlepšovať si svoje štatistiky ako útok či zbroj.
Samotná paleta zbraní je tu pomerne pestrá a obsahuje meče rôznych veľkostí, pištole či silnejšie pušky. Riešiť sa však oplatí aj brnenie, ktoré vám na základe svojho druhu prepožičia konkrétne bonusy.
Koncept hry sme si teda rozobrali, a tak je na mieste pozrieť sa aj na technické spracovanie. Dolmen beží na Unreal Engine a počas ukážok z vývoja hry bolo vidieť, že vývojári grafické spracovanie postupne vylepšujú.
Hra teda dnes vyzerá oveľa lepšie než v momente, kedy sme videli jej prvú hrateľnú ukážku. Celková štylizácia je fajn, vizuálne spracovanie aj napriek vylepšeniam dopadlo skôr priemerne. V tomto prípade však poteší celkom kreatívne stvárnenie bosov.
Zvyšok nepriateľov je skôr bez nápadu a pripomína niečo, čo ste už niekde určite videli s menšími obmenami. Výnimkou nie je ani samotné prostredie, ktoré síce zo začiatku pôsobí fajn, ale neskôr jeho dizajn sklzne do peknej rutiny.
Najslabšie z pohľadu technickej stránky je na tom zvuk, ktorý ničím neohromí. Temná štylizácia Dolmena by si zaslúžila drsnejšie spracovanie a výraznejšiu audio tému, ktorá by celkovú atmosféru podčiarkla.
Hru som testoval na PS5, kde ponúka celkovo dva režimy zobrazení. Jeden zameraný na kvalitu, kde nájdete aj nevýrazný ray tracing a druhý na výkon, ktorý odomyká snímkovanie na 60 fps.
Vzhľadom na celkovú kvalitu vizuálu sa však trochu čudujem, že Dolmen s rovnakým snímkovaním nebeží aj pri zapnutom ray tracingu. PS5 by to podľa mňa pri svojom výkone bez problémov zvládla, len bolo treba viac optimalizovať.
Celkovo však Dolmen s tým čo má beží na PS5 super a nezaznamenal som žiadne bugy ani kolísanie snímkovej frekvencie. V tomto prípade tak novinke nie je čo vytknúť.
Výhody:
-
zasadenie hry, ktoré kombinuje sci-fi a horor
-
dobrý nápad s premenou energie
-
niekoľko tried postáv s unikátnym štýlom boja
Nevýhody:
-
nepresné ovládanie, ktoré kazí dojem zo súbojov
-
frustrujúca obťažnosť
-
priemerný vizuál
-
nevyužitý potenciál z viacerých hľadísk
-
nezaujímavý príbeh
Hodnotenie: 5/10
Orientačná cena: 30 eur
Platformy: PC, PS4, PS5, Xbox One, Xbox Series X/S
Záver
Dolmen sa od začiatku prezentuje ako zaujímavý titul kombinujúci sci-fi a horor. Nepopieram, že to celé malo potenciál a zasadenie sa mi dosť páči. Sem tam sa tu mihne aj zopár dobrých nápadov, ale celkovo je Dolmen veľmi priemernou hrou.
Požičaný koncept z Dark Souls je tu veľmi nevyvážený a zaslúžil by si poriadne doladiť. Neprispieva k tomu ani priemerný vizuál či nepresné ovládanie, ktoré ešte viac zvyšuje už tak frustrujúcu obťažnosť číhajúcu hneď od úvodu.
Diskusia k článku: