Spoločnosť Meizu oficiálne vstupuje na náš trh a prináša so sebou minuloročnú vlajkovú loď – model MX3. Po testovaní neustále sa vylepšujúcich modeloch známych značiek túto zmenu vítam. Konečne držím v ruke niečo, doposiaľ mnou neprebádané. Platí to najmä pre nadstavbu Flyme OS, ktorá beží nad operačným systémom Android. Parametre sú viac než dobré a cenovka priaznivá. Zdá sa, že trh mobilných telefónov sa začína pomaly ale isto otriasať.
 | Základné info: Meizu MX3 Čínsky kúsok s 2 GB RAM, osemjadrovým procesorom, 5,1” displejom s rozlíšením 1 080 x 1 800 b. a 8 Mpix fotoaparátom. Ako prvý smartfón na svete môže mať 128 GB priestoru vo vnútornom úložisku. |
Dizajnová inšpirácia je jasná. Meizu MX3 mi pripomína iPhone tretej generácie, a to najmä kvôli jednoducho prevedenej prednej stene s jedným tlačidlom pod displejom. Na iPhone je fyzické, tu dotykové. Napriek použitiu plastu pôsobí konštrukcia mimoriadne hodnotným a trvácnym dojmom. Oblé boky zariadenia lemuje kovový pás s jedným menším prerušením v hornej a dvomi prerušeniami v dolnej stene. Nájdeme tu pravdepodobne výstupy antén. Konštrukcia s odnímateľným zadným krytom je poctivo zložená a o prípadnom škripote tu nemôže byť reč.
Odnímanie zadného krytu dá však poriadne zabrať. Z horšie odoberateľným krytom som sa doposiaľ nestretol. Najprv je potrebné vložiť tenký predmet z balenia do otvoru v zadnej časti a kryt trochu vylúpnuť. Následne musíte prejsť nechtom postupne po hranách telefónu a kryt odlupovať. Poctivo pripnutý kryt sa pozitívne podpísal pod celkovou pevnosťou zariadenia, no nechcem si predstaviť neočakávaný výber SIM karty. Mne v takomto jednom prípade poslúžila roztiahnutá kancelárska spinka. Treba si však dávať pozor na vkladanie do otvoru. Spinka je ostrá a plastovému okoliu otvoru sa to nemusí páčiť. Pod zadným krytom na nás čaká slot pre microSIM kartu a dve sklamania. Prvým je zabudovaná batéria, tým druhým je chýbajúci slot na microSD kartu. Naša 16 GB verzia ponúka pre používateľa približne 12,7 GB.
Pocit z držania v ruke je viac-menej pozitívny. Trochu mi prekážal hladký povrch zadnej steny, ktorý sa v ruke kĺže a je aj náchylný na odery. Na nami testovanej bielej vzorke už bolo vidieť niekoľko tenkých škrabancov. Oblá zadná stena dobre padne do ruky a s telefónom sa pohodlne manipuluje. Prstom som bez problémov dočiahol k protiľahlému okraju displeja. Z celej plochy displeja sa mi bez prehmatávania podarilo dočiahnuť asi do dvoch tretín.
Veľkú pochvalu udeľujem minimálnym okrajom na prednej stene. Vďaka tomu sa rozmery displeja držia na triezvych číslach. Porovnajme ho napríklad so Samsungom Galaxy S5, ktorý ponúkne rovnako veľký displej. Meizu je o tri milimetre kratší (139 vs 142 mm), milimeter užší (72 vs 73 mm), no o milimeter hrubší (9 vs 8 mm). Podobné sú si aj v hmotnosti. Meizu MX3 váži 143 gramov, Samsung Galaxy S5 145 gramov.
Pri pohľade na bočné steny by som mohol kritizovať tlačidlo napájania umiestnené v tej hornej. Neustále naťahovanie sa za rozsvietením a zablokovaním displeja? Nie. Meizu mi ponúklo ďalšie, oveľa pohodlnejšie a mimoriadne návykové riešenie. Dotykové tlačidlo pod displejom. Na prvý pohľad jednoduché tlačidlo toho dokáže pomerne dosť. Potiahnutím po tlačidle smerom nahor sa telefón odblokuje, dlhším podržaním ho zablokujem. Neskutočne návykové. Tlačidlo v tme trochu svieti, a tak je správne otočenie telefónu o čosi jednoduchšie. Rovnaký pohyb ako pri odblokovaní slúži v systéme ako krok späť. Opäť veľmi dobré riešenie. Tlačidlo na seba preberá aj úlohu notifikačnej diódy. Na zmeškanú udalosť vás upozorní efektným dýchaním. Len je škoda, že svieti iba nabielo. Druh zmeškanej udalosti sa tak dozviete až po rozsvietení
displeja.
Pravá stena ostala prázdna, v tej ľavej nájdeme dobre dostupné a hmatateľné tlačidlo hlasitosti. V aplikácii fotoaparát poslúži aj ako hardvérová spúšť. Tlačidlu napájania v hornej stene robí spoločnosť 3,5 mm audio konektor. MicroUSB konektor otočený dolu hlavou sa nachádza v spodnej stene. Podporuje pripojenie externých zariadení cez USB OTG a poradil si aj s externým terabajtovým harddiskom, z ktorého som si spustil film vo FullHD kvalite.
Na zadnej stene nájdeme mierne zapustený objektív fotoaparátu, LED blesk, a malú mriežku hlasného reproduktora. Nachádza sa už na mieste, kde sa zadná stena zaobľuje, čiže pri položení telefónu na rovný povrch nie je zvuk tlmený. Kvalita hlasného reproduktora príjemne prekvapila, ako podaním, tak aj hlasitosťou. Kvalitou sa radí k nadpriemeru medzi smartfónmi s mono reproduktorom. Hudbu som zvyčajne počúval pri dvojtretinovej hlasitosti. Pri vyššej už dochádza k skresľovaniu.
Vpredu ma sklamalo slúchadlo priemernej hlasitosti a kvality. Raz bolo všetko v poriadku a osobu na druhej strane som počul dobre, inokedy som musel mať telefón prilepený k uchu, a ani tak to nebolo bohviečo. Kolísala aj kvalita hovoru. „Haló, haló, počujeme sa?“ Túto vetu som počúval dosť často. Okrem slúchadla tu nájdeme aj senzory priblíženia a automatickej regulácie jasu a predný fotoaparát.
Displej sa vydaril. Výrobca bližšie nešpecifikuje typ, no na základe dobrého podania farieb, dobrých pozorovacích uhlov a trošku vyblednutej čiernej by som tipoval, že ide o IPS. To však nie je podstatné. Dôležité je, že je kvalitný. Na uhlopriečke 5,1-palca ponúkne menej tradičné rozlíšenie 1 800 x 1 080 pixelov, ktoré splní požiadavky aj náročnejších používateľov. Spokojný som bol aj s čitateľnosťou na priamom slnku. Úpravu jasu som už tradične zveril do rúk automatickej regulácie. Tá však mala občas svoje dni a jas regulovala dosť chaoticky. Párkrát sa mi stalo, že v úplnej tme svietil displej ako divý, v opačnom prípade sa na priamom slnku jas nie a nie zvýšiť. Aj po niekoľkodňovom používaní vyzerá displej ako nový. Vďačí za to ochrannému sklíčku Gorilla Glass 3.
Hardvérovú inšpiráciu našiel výrobca vo fabrikách Samsungu a použil ich chipset Exynos 5 Octa (Exynos 5410). Ako už názov napovedá, chipset pozostáva zo štyroch jadier taktovaných na 1,6 GHz a štyroch jadier taktovaných na 1,2 GHz. O grafický výkon sa stará grafický procesor PowerVR SGX544. Rovnaký chipset nájdeme napríklad v minuloročnej vlajkovej lodi Samsung Galaxy S4. Dostatok výkonu zvládne aj hranie náročnejších hier. Tu si však treba dávať pozor na mierne prehrievanie, ktoré sa dostaví pomerne skoro. Teplú zadnú stenu som pocítil aj pri dlhšom prezeraní webu.
Dva gigabajty RAM pamäte mi bohato stačili. Na pozadí mi bežalo hneď niekoľko aplikácií a prepínanie medzi nimi bolo rýchle, bez opätovného načítavania. Systém je svižný a počas celej doby testovania bežal spoľahlivo. Z 2 GB RAM je pre používateľa dostupných približne 1,7 GB a voľných bolo zvyčajne 700 – 800 MB.
Najviac mojej pozornosti si získalo prostredie OS Flyme vo verzii 3.5. Meizu razí odlišnú cestu než nadstavby ostatných výrobcov a je to cítiť na každom kroku. Začnime samotným nastavovaním. Po prvom spustení by ste tu márne hľadali kompletnú nádielku aplikácií od Googlu. Na domácej obrazovke nachádzam iba Mapy a Obchod Play. Mne to vyhovovalo. Z obchodu som si stiahol iba potrebné aplikácie a napríklad Filmy Play, Hudba Play alebo Kiosk som vynechal.
Pozrime sa na OS Flyme podrobnejšie. Zablokovaná obrazovka je pomerne jednoduchá a zobrazuje iba čas a dátum. Dvojitým kliknutím na tlačidlo pod displejom sa namiesto dátumu zobrazí rýchly panel ovládania hudobného prehrávača. Celkom šikovné a rýchle riešenie. Po odblokovaní sa dostávam na domáce obrazovky, na ktorých nájdem aj ikony všetkých aplikácií. Samostatné menu chýba. S rovnakým riešením prišiel Huawei a pravdupovediac, mne veľmi nesedí. Na domácich obrazovkách sa mi miešajú widgety s aplikáciami, a to nehovorím o tom chaose pri každej doinštalovanej aplikácií. Pri zaplnenej domácej obrazovke nemusíte ďalšie widgety ukladať na nasledujúcu obrazovku. Stačí ich len potiahnuť smerom nadol a domáca obrazovka sa automaticky predĺži. S podobným vertikálnym posúvaním na obrazovkách som sa stretol napríklad u smartfónov značky Alcatel. Počet domácich obrazoviek je možné meniť, maximálne ich môžete mať deväť.
Prostredie bez oddelenej ponuky aplikácií mi veľmi nesadlo, preto som zavítal do Obchodu Play a snažil sa nainštalovať launcher od Google, pripadne Nova launcher. Narazil som však na problém. Okrem stredného tlačidla pod displejom nájdeme v OS Flyme aj softvérový panel s tlačidlami umiestnený v spodnej časti obrazovky. Ten je interaktívny a prispôsobuje sa niektorým aplikáciám. Vo väčšine prípadov na ňom nájdem krok späť a tlačidlo kontextového menu. V prehrávači hudby sa tu nachádza hlavná trojica tlačidiel prehrávania, v galérii zasa tlačidlo zdieľania, orezania, vymazania a podobne. Ak neplánujete meniť prostredie, budete spokojný. Ja som však pri aktivovaní hociktorého zo spomínaných launcherov narazil na problém. V iných launcheroch sa táto lišta neskrýva a zasahuje tak do prostredia. To isté platí pre horný riadok s informáciami. Škoda.
V hornom riadku poteší informácia o percentuálnom stave batérie. Notifikácie zmeškaných udalosti sú trochu iné než na bežnom Androide a informácia nie je najpresnejšia. Podrobnosti sa dozviete až v lište. Napríklad ikona bublinky znamená prijatý e-mail, ale aj nainštalovanú aplikáciu. Vo výsuvnej lište nájdem šesticu skratiek – Wi-Fi, dátové pripojenie, Bluetooth, GPS, otáčanie obrazovky a režim zobrazenia na celej obrazovke. Nad lištou skratiek nájdeme názov pripojenej Wi-Fi siete a názov operátora. Kliknutím na ne sa zobrazí zoznam dostupných sietí a rýchle prepínanie medzi 2G a 3G sieťou. V lište by som rád videl aj skratku rýchleho vstupu do nastavení a nezaškodila by ani skratka prepínania zvukových profilov. Tie som však rýchlo menil v ponuke, ktorá sa zobrazí dlhším podržaním tlačidla napájania.
V oblasti konektivity mu možno vyčítať chýbajúcu podporu LTE sietí a našej 16 GB verzii aj chýbajúcu podporu NFC. Výrobca na svojich stránkach udáva, že NFC podporuje až 32 GB verzia. Wi-Fi pripojenie bolo stabilné a kvalita signálu dobrá. Z ďalších možností konektivity spomeniem Bluetooth, Wi-Fi Direct a DLNA.
Pri používaní mi asi najväčšie vrásky robila klávesnica. Na klávesnici Flyme mi prekážalo hneď niekoľko vecí. Chýbalo mi tu odlíšenie malých a veľkých písmen. Výrobca sa pravdepodobne inšpiroval klávesnicou v iOS. O prepnutí medzi malými a veľkými písmenami informuje iba nevýrazný kláves Shift. Druhým nepochopeným nedostatkom je chýbajúce tlačidlo bodky. To sa zobrazí až po aktivovaní riadku s číslicami. Namiesto klávesnice Flyme som radšej siahol po klávesnici SwiftKey, ktorú nájdete zadarmo v Obchode Play. Ani toto riešenie však nebolo najšťastnejšie. Pri pokuse zmeniť niektoré písmeno v slove displej nereagoval na kliknutie prstom, a tak mi neostávalo nič iné, iba slovo zmazať a napísať ho nanovo. Nakoniec som skončil pri klávesnici od Google. Tá mi vyhovovala najviac, no aj tu sa dostavil jeden nedostatok spoločný pre všetky klávesnice. Pri písaní textu vo Facebook Messengeri je miesto písania prekryté klávesnicou a vám ostáva len hádať, že čo to vlastne píšete.
Riešenie v podobe doinštalovanej aplikácie z obchodu Google Play som hľadal aj pri internetovom prehliadači. Ten od Meizu ma vytáčal pomalým načítavaním grafického obsahu. Nainštalovanie Google Chrome nepomohlo. Ten zasa padal ako divý. Úspešné otvorenie odkazu v prehliadači Chrome bolo skutočný úspechom. Preto som striedal prehliadač od Meizu a Dolphin browser.
Výkonovo sa môže Meizu MX3 rovnať minuloročným vlajkovým lodiam, no vo fotoaparáte bude trochu zaostávať. Ten má rozlíšenie osem megapixlov a kvalitou výsledných snímok ho možno zaradiť medzi taký priemer. Pri dobrých svetelných podmienkach boli výsledky ešte vcelku slušné, no pri zobrazení na väčšom displeji si už aj na týchto snímkach všímam chýbajúcu ostrosť. Kvalita nočných snímok je podpriemerná. V noci ste namiesto fotografie nasnímali skôr olejomaľbu. Tu už o detailoch nemôže byť reč. Aby som len nefrflal, tak pochválim rýchle snímanie viacerých snímok za sebou a prehľadné prostredie s jednoduchou grafikou. Všetko podstatné sa nachádza v pravej časti obrazovky. Nájdem tu oddelené spúšte fotoaparátu a kamery, prepínanie medzi prednou a zadnou kamerou, ponuku niekoľkých scén a aktivovanie LED blesku. Ťuknutím na hornú bodku sa zobrazí podrobnejšie menu s možnosťou prispôsobenia rýchlosti uzávierky, ISO, vyváženia bielej, HDR a zmena rozlíšenia.
UKÁŽKA FULL HD VIDEA (súbor 44 MB, MPEG4; 1920 x 1080 b., 30 fps; celkovo: 18 MB / min.)
Hudobný prehrávač som mnou akosi nespolupracoval. Po pridaní niekoľkých albumov aplikácia nedokázala automaticky vyhľadať skladby a rozdeliť ich podľa príslušných delení. Skladby som musel prehrávať cez možnosť priečinok, kde som si vybral album / priečinok. To bola asi jediná chybička krásy. Po pripojení slúchadiel sa sprístupní ekvalizér s niekoľkými režimami a nechýba ani časovač vypnutia. Po opustení aplikácie nájdete ovládanie prehrávača vo výsuvnej lište a taktiež na zablokovanej obrazovke. Na FM rádio sa akosi zabudlo. Za mňa určite mínus.
Od batérie s kapacitou 2 400 mAh som nečakal žiadne zázraky, no skutočnosť bola ešte o čosi horšia. Po dlhšej dobe zažívam pocit, kedy večer domov prichádzam pokojne aj s jednociferným stavom batérie. Párkrát sa mi stalo, že batéria rezignovala ešte pred príchodom domov. A to si dovolím tvrdiť, že som ju nejako extra netrápil. V práci som si priebežne kontroloval e-maily, pár minút strávil na webe, uskutočnil niekoľko hovorov a vypočul niekoľko skladieb, prípadne zahral jeden – dva zápasy v hre FIFA 14. Batéria sa výraznejšie vybíjala aj počas môjho spánku. Raz mi dokonca do rána ubudlo dvadsať percent.
Výhody:
+ pevná a elegantná konštrukcia
+ dotykové tlačidlo pod displejom s viacerými funkciami
+ pekný displej
+ USB OTG s podporou externých harddiskov
+ cena
Nevýhody:
- komplikované odnímanie zadného krytu
- chýba slot na microSD kartu
- kolísavá kvalita slúchadla
- nie najpriateľskejšia nadstavba (inštalácia iného launchera, klávesnice)
a problémy s niektorými aplikáciami
- chýba FM rádio
- priemerný fotoaparát
- podpriemerná výdrž
Orientačná cena: 299 € (o2.sk)
Na jeden záber: Meizu MX3
Záver:
Meizu MX3 určite prekvapil, no rozhodne nešokoval. Za pomerne rozumnú cenovku ponúkne poctivú konštrukciu, krásny displej, dostatočnú výbavu a zaujímavé prostredie Flyme OS. Lenže sú tu aj mínusy, a tie mi častokrát znepríjemňovali pocit z používania. Klávesnica vám prekrýva písaný text, prehliadač Google Chrome padá ako divý a percentá batérie sa vám míňajú priamo pred očami. Ak by sa Meizu MX3 objavil na našom trhu pred rokom, jeho šance na úspech by boli určite väčšie. Takto sa musí popasovať so zaujímavými tohtoročnými novinkami, napríklad Honor 6, alebo minuloročnými vlajkovými loďami, ktoré ponúknu podobnú a možno aj lepšiu výbavu (Samsung Galaxy S4, LG G2).
Skrátka, keď vonku mrzne, potrebujete poriadnu vetrovku, a nie pekné sačko. Keď slečna kvôli topánkam na "štekloch" nestihne vlak, tiež jej nepomôže, že sú pekné. Ale keď potom na stanici zbalí svojho budúceho partnera, všetko bude inak. Záleží teda, či je pre vás dôležitejší dizajn pred dokonalou funkčnosťou. A to aj v prípade Meizu MX3.
foto s HDR
panoráma
Diskusia k článku:
mental.disease 12.12.2014 - 16:51
Problémov viac než dosť. LG G2, alebo Z1c za menej lokšov, to Meizu nakopú do zadele.
Nightmare12.12.2014 - 17:35 Trvalý odkaz
neviem mne na tejto znacke teda na smartfonoch nieco strasne vadi
...a k tomu suveti na konci v recenzii...dobry dizajn + fajn vybava = Huawei Honor 6 :D
Wayne12.12.2014 - 19:52 Trvalý odkaz
uz iba Honor 6, bez Huawei ci? Hoci ho vyraba ta firma, ale myslim ze oficialny nazov je bez jej nazvu. Ale to len tak puntickarsky, v ciernej vyzera Honor 6 skvostne.
Nightmare12.12.2014 - 20:54 Trvalý odkaz
Wayne su dve verzie:
Huawei Honor 6
Honor 6
mental.disease12.12.2014 - 21:11 Trvalý odkaz
Lenže tuto nočná mora má Honor6 aj s Huawei-om ;-)